|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 2006, číslo 5-6
Treba žiť unikátne, najmä ak chceš písať, inak vytváranie literatúry je nezmyselným množením, liahnutím slov. Každý ľudský osud a každá tvár je potenciálne predurčene unikátna, ale nie každý to uskutoční: prílišne sa človek na niekoho ponáša, ponášajú sa vzájomne na beztvárnosť mnohí. Len spisovateľ počuje ako spieva jazyk. Slovo má zvuk, prízvuk, intonáciu. Slovo má význam, pocit, farbu, sujet, dejiny, obraz, asociácie, pohyb... Preto tvorcov vzťah k jazyku - a teda aj ku skutočnosti - býva aj polemický. Neprijíma ho pasívne ako hotovú vec. Berie ho ako diskutabilný problém, ktorému protirečí (protirečí reči), sporí sa s ním, lebo je meniaci sa a zmeniteľný, jazyk utekajúci. Preto má spisovateľ akúsi akútnu alergiu (sennú nádchu) voči fráze, akémukoľvek zneužívaniu a mrzačeniu slov, voči hrubosti a nevkusu, k bahnu viet a balastu slov. Čo máme v tomto svete okrem pár viet, ktoré sa nám zdajú byť krásne? Možnože prázdnu snahu po ich uskutočnení, alebo azda ani nie, vediac, že uskutočnenie je práve to najhoršie. Ale jedno bez druhého nevie dobre žiť. Vetami sa liečime: čo nás ťaží, do nich nadžgáme. Ale vety aj preklíname - opäť len vetami. Liečime sa, lebo sa máme z čoho: zdraví sú len hlupáci. Alebo kvet. Kam sa tie kvety tak ponáhľajú? - mohol by sa človek spýtať jesene, keby ho počúvala. List z ničoho nič zožltne a padne spolu s nami tak potichu a nenápadne ako svetlo prichádzajúce potme. Uletela im duša? A sneh len nepadá
a nepadá. Nepadať neprestáva. Dosť veľa ho už nenapadalo, možno aj meter
a viac. Tak nám treba. Čo teraz?
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|