|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
<<
späť na Fragment ročník 2014, číslo 1 Mila
Haugová BOTANICKÉ DIVADLO
zostane už navždy
vrúbľovanie štepársky vegetatívne rozmnožovanie jeho prst vyrastá
z mojej kože...
HERBÁR Medzi dvomi hodvábnymi
papiermi hortenzia po vysušení
celkom kvet hrušky a kvet
jablone ľutujem že sa nedá
vylisovať rozrezaná
BOTANICKÝ SEN každú
noc sa všetky stromy pohnú rastlinné
denníky prepísané kresliť malé jašterice
hľadajú stratené vkročiť do hustého
dažďa spiacich pohlaví
milencov skrútené na zátylku
ako detské jadierka dlho duša záhrady doteraz
spiaca
CANTI AMORE 1 Z nočných lovíšť
cena duše je v ostražitosti (píšem a strážim jednokrídlu noc) brána k tomu (neviditeľný zárez zimy sa zarezáva) územie radosti
Platónska jaskyňa okolo pokojná hibernácia
spi snívaj miluj ži sneh ťa nájde (raz)
CANTI AMORE 2 ...dvere medzi
nami sa zatvárajú december 2013 Igorovi Mila
CANTI AMORE 3 Kým sa rad hviezd
znova usporiada záhrada ho príjme
obkolesí prerastajúcou nemáme otvorenú
studňu ktorá Muž zostáva je
treba 22. november 2013
ORCHIDEA Akoby nás naša
orchidea nemala keď nie sme v lete
v našom byte labellum v dolnej
časti kvetu ani sa nepohnú
mlčky ja zatiaľ myslím
na všetky 15. august 2013
*2X* Čas zjemňovania svedomia Jeden výkrik sa
pridá k druhému. Písmo napodobňuje
jazvy. 5. august 2005
NAOZAJ 1 budem studená jasná
obloha 2 zaistiť stopy;
zabezpečiť minulosť
ŽIVÉ ZVESTOVANIE Októbrový strom
dýcha tmavá nežná tvár
v rodinnej (Sašenke 1. október 2013)
SEMINA VERBI Boh nemlčí. 18. marec 2014
CENA DOMINIKA TATARKU
ZA ROK 2013 BOLA UDELENÁ „Sama v labyrinte hviezd, ďaleký hlas je mojou krajinou, počúvam, ako spieva: niekedy s ľahkosťou, niekedy s obrovskou námahou zopakujem ten hlas a pridám svoj - - -“ napísala poetka v jednej zo svojich básní a ja by som už nič nemusel dodávať, nič potvrdzovať, ani rozvláčne vysvetľovať. A ani nebudem, len kratučko načrtnem, čo sa mne zjavilo a čo sa vo mne zabudlo z písačiek Mily Haugovej: Je hrdzavá hlina s premenlivým povrchom možnej nehy; sú čisté dni, priezračne číre ako poludnie duše; je praláska a praneha nostalgickej dámy trúchliacej za jednorožcom; je smrteľne presné slovo medzi tichom a mlčaním, ktoré nás vedie všetkými cestami a len jednou k východu z labyrintu zauzľujúcich sa uzlov; je čistá veľká biela stena sviatočných chvíľ a je čierny vlas pod maskou smútku; je smiech tela rozháňaný potme dotykom: a žiadne predtým a žiadne potom; je jaskynný úkryt básne pod jazykom vydržanej bolesti a v tej istej stope brázda rany, ktorá sa hojí až v kolíske hrobu; je zrieknutie sa zablúdených, neprítomných bytostí a je ztíšené gesto odporu odovzdať sa takémuto zabúdaniu, takémuto vytŕhaniu koreňov; je let vtáčej ženy pod krídlom pohyblivej hranice únikov a je nehybnosť nedýchateľná na prvý pohľad, na jedno nadýchnutie démona súhlasu; je tu dvadsať básnických zbierok, sú tu knihy záznamov na spomienky, je tu robustná a zároveň zraniteľne krehká správa o živote v poézii a o poézii v živote – tvrdá, ako drevo detstva – toto všetko podpísané menom: Mila Haugová. Oleg Pastier
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|