| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
| |
<<
späť na Fragment ročník 1991, číslo 2
Róbert Bielik
Päť básní
* * *
Štekal som rukou, štekal som nohou, štekal som
prstom a pľúcami som štekal, keď ste vychádzali z márnic
a držali sa za ruky a držali sa za nohy a držali sa za
prsty a za pľúca sa držali. Perie som zhŕňal a tajomné
šifry vytlačené na každom brku oslepovali ma silou
tisícročnej kliatby. Purpur v zrkadlách sa trieštil a
vyšplechoval z nich, keď najstarší z vás podišiel bližšie,
chrapľavý hlas v hrdle sa mu vzpriečil a takto ma oslovil:
„Uriečivé oko privrieš a druhým dotlačíš posledné
telo odchádzajúceho. Učupíš sa pod rozkrokom trvrdohlavej
ženy, súmračne sa do klbka skrútiš ako temnosvit zosunutý
z barokovej maľby a ako muž, ktorý na nej zostal, pohár
penivého moču vypiješ!
Na máre si ľahni, nevykláňaj sa, odpočívaj! Panny
ti prinesú nový nápoj a lupeňmi lúčnych kvetov ťa obsypú.
Len hebká hladučká koža bude ich odevom. Koža a vôňa
dlhého bezsenného spánku...“
Počúvol som a keby ste ma neboli zobudili, ešte
teraz by som spal.
* * *
Mága oslov, ktorý nie úder, ale bozk odpúšťal, nie
kôlom, ale vodou vyznačoval kruh, nie z dlane, ale
z riti veštil (a to všetko pravdivo, ako sa aj stalo)!
Oslov zviera, jašteričku alebo chrobáčika hovnivála
s posvätnými znameniami na tykadlách!
Oslov biely strom a kameň pod ním v prachu ležiaci!
Oslov domy, ktoré z neho boli vystavané, priečelia
kongregačných budov, arkády a obrovské portály, kadiaľ
vchádzal opát s vikárom v rúchu zasvätencov!
Oslov slovo, písmo, text, vzácne legendy ústiace
do nádvorných studní, podobenstvá vznášajúce sa nad spiacimi
mestami, žriedla múdrosti vytekajúce spod rakiev najstarších
žien, tajné šifry na temienkach novorodencov, ilegálne
združenia v podsvetí, nadkonfesijné zoskupenia, medzinárodné
snemy a synody, kde sa kanonizoval žobrák a jeho prašivý
pes!
Oslov mocných aj tých, ktorým uvädli údy! Oslov strážcov
tajomstva aj tých, ktorí nič nezatajili!
Oslov seba a mlčaním ukrižuj všetky šliamy, ktoré máš,
aj tie, ktoré ťa čakajú!
* * *
Vzkyp, posvätná zemežlč, odním z krížov mosadzné
telá, mramorové telá, telá všetkého hmyzu a všetkých
vtákov, kôrnaté telíčka obojživelníkov aj vystrených
plazov, ktorým chvosty v pahrebách dotlievajú.
V ohni ma oziaba, ale vy nepodliehajte ilúziám.
Zo zeme počuť loretánske vzdychy, ale vy ďalej redigujte
zákony, prinášajúce plody, vytvárajte jedinečnú
jednomyseľnosť, usporadúvajte eschatologické slávnosti,
prichádzajte s novými pohnútkami, podstupujte martýrstva
a triumfy;
a komu sa páči, nech sa pomazná s mŕtvolou; a
kto prejaví záujem, nech sa prizerá reinkamácii; a
každý obozretný nech preverí prichádzajúcich zvestovateľov!
Nesiahnem naspodok čreva. Budem v strehu, nezlyhám.
Zboku klesnem pod vodu, tri razy sa zhlboka nadýchnem
a vytiahnem niekoľko predmetov, hodných vašej pozornosti.
Rozžujem zvyšky skla, neurobím žiadne konečné rozhodnutie
a zaplesám len s vaším súhlasom.
Hrňte sa, roky minulé a roky budúce!
Na fialách organových veží zaspíme a naše sny
budú ncvypovedateľné.
* * *
Zadovážim sipotkaniu obličku, priehrštie smradľavého
kalu a váš súhlas k poslednej expedícii medzi visiace
telá, k storočiam, ktoré nás čakajú a kvília tam v diaľavách...
Na oslej lebke lamentujem, oči vyhadzujem do výšky
a nechávam ich voľne padať do prachu. Takto – cez špinu –
lepšie sa mi pozerá...
a prišlo sem množstvo národov, plemien, konfesií,
denominácií a vyznaní v najužšom zmysle slova: ľudia
vyššieho pôvodu a tomu zodpovedajúcej vážnosti povolania,
aj takí, čo nevedeli tlmočiť svoje mená a spávali na kameňoch.
Zakladatelia koaličných systémov, kolaboranti, velezradcovia,
komando líšok v róbach učencov, členovia sprisahaneckých
spolkov, slobodomurárskych lóži, teozofických spoločností,
ale aj ľudkovia praobyčajní, akých denne stretávame
na uliciach.
V bezvedomí som sa do klbka zvinul, každému vystrčenú
natiahnutú ruku podal a z obrovského menštruačného srdca
tlčúceho za našimi chrbtami odvinul sa dlhočizný pergamenový
zvitok s tkaninou podzemných veľtokov, s žeravými plávajúcimi
slnkami a s celým tým konglomerátom vášní, príbehov, osudov
a ciest, ktoré nám prekliesnili mŕtvi, kráčajúci k domovu.
* * *
Tkviem medzi dvomi telami. Medzi mužom a ženou
tkviem, bratom a sestrou, mládencom a devou, medzi starcom
starenou, medzi chlapčekom a dievčatkom, ba čo viac,
medzi embryami a chromozómami xy a xx, a keď sa odcloním,
vidím cesty pre nich pripravené, vidím nahusto popísané
testamenty ich trasľavými rukami, mám možnosť nahliadnuť
do najintímnejších záhybov ich života, môžem sledovať
tie citlivé prechody medzi štedrosťou a márnotratnosťou,
zdravým riskom a nezodpovednosťou, nezištnou pomocou a
vtieraním sa do súkromia; pozorujem ich prepodstatnenia
a rozhýbaní karmelitánske zvony v nekonečných dvojradoch
visiace nad ich kolóniami, neodvažujem sa čo i len fúknuť
do toho rozcenganého rytmu mosadze, tlčúcich sŕdc a
anjelského peria.
Čosi na mňa dolieha, súri ma, zvrchu znervózňuje,
už to cítim pod prstami, keď tkviem medzi mužom a ženou,
medzi dvoma telami keď tkviem:
skaza vírusom obrny, tresknutím do slúch, šplechnutím
čerstvej smoly do ľavého oka. Zaškrabnutie do ľadvín,
obnovenie chrčania, pridupnutie chrasty.
Krv nekonečnie v premenách, zo zeme rastie ďalší
človek a v jeho listoch spájajú sa neznáme abecedy do
veľkého neviditeľného tvaru.
Píš čo nevidíš! Vyslov čo nepočuješ! Zamlč čo nevieš!
|
|
Obálka
čísla:
Kresba archív
Obsah
čísla:
Ivan Kadlečík
Vlastný hororskop
s. 2
Petr Kabeš
Třetí břeh
s. 14
Rozhovor s Egonom Bondym
s. 22
Egon Bondy
677
s. 31
Milan Šimečka
Myslet není marné
s. 40
Pascal Bruckner
Melanchólia z demokracie
s. 43
Oleg Pastier
Z histórie bratislavského samizdatu
s. 50
Jiří Olič
Ladislav Klíma
s. 59
Ladislav Klíma
Boj o vše
s. 62
Wolfgang Kraus
Stopy raja
s. 71
Filip David
Ja som niekto iný
s. 83
Róbert Bielik
Päť básní
s. 87
Jiří Olič
Zdi
s. 93
Ľudovít Kossár
Bratislava a slobodomurárstvo v 18. storočí
Po stopách filozofie posledného dvadsaťročia
(rozhovor)
s. 115
RECENZIE – POZNÁMKY
Pavel Matejovič
Minulý čas filozofie
s. 134
Miloš Žiak
Trápenie koňa
s. 136
Jiří Blažek
Josef Čapek a Jan Zahradníček
s. 139
Ivan Hoffman
Ak nepomáhaš, tak aspoň neškoď
s. 140
Sveťo Bombík
„Melting Pot“ a americkí Slováci
s. 143
Ľubomír Martínek
Opustíš-li mne
s. 148
Peter Schutt
Ó, Saddam, slnko naše
s. 152
Slawomír Mrožek
Panna
s. 156
Ján Balko
Pamäti (úryvok)
s. 157
|
