| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 1994, číslo 5-6
Karol Strmeň
Básne
NÔŽ
Načo a čí nanovo nôž,
aby si bol, keď nechceš zjavne
osievať plač? Aby si bol
ako to hložie?
Bodal
ťa šíp, hoc nie si drozd
a nie si mrak? Čo stíha ťa to
rok po roku, akoby čas
bol pamäť večná?
>> viac textu
Ivan Kadlečík
Maximy
Jazyk, ktorým píšem: nim aj vidím, sníva sa mi, cítim a voniam neotupene.
Škaredý spôsob letu majú havrany. Nemôžeme všetci pekne lietať v ponižujúcich
okolnostiach. A tak z vlastného zúfalstva vzniká súcit k inému a iným.
Nie, už sa nepýtam, už si sám sebe odpovedám. Kniha ma zase o kúsok
dokončila, kiežby sa dalo opäť ju začať písať.
Prítomnosť len jedna, nie štyri-päť, budúcností je veľa, alebo nič.
Každú noc malá, ale záväzná skúška smrti pred generálkou - potom premiéra.
Ako si to nacvičíš, tak bude - potlesk, vypískanie.
>>
viac textu
Béla
Hamvas
Posteľ
Aldous Huxley vyrátal, že okruh ticha sa každý rok zmenšuje o trinásť
a pol kilometra. Nie je už ďaleko čas - hovorí -, keď ticho celkom zmizne
zo zemského povrchu. Šťastný bude ten, komu sa podarí užiť si čo-to
z polhodinového pokoja Himalájí alebo oceánu. Okruh intimity sa neustále
zmenšuje. V zlatom veku bolo pôžitkom to, že celá zem bola intímna ako
ovocný sad. Preto Tóra nazýva zlatý vek rajskou záhradou. Aj neskôr
sa našli vládcovia, ktorí sa pokúšali uchovať vo svojich krajinách rajský
pokoj. Taký bol čínsky cisár Ji a celkom iste aj faraón Echnaton. Je
zvláštne, že tak ako zmizla intimita zlatého veku, aj bytie človeka
sa stalo značne zmäteným. >>
viac textu
PELERÍNA
David Albahari
Príbeh
Zatiaľ len ticho, mlčanie. No potom sa zjavia všetky tie nevyhnutné
šumy: hukot vetra, šelest konárov, zamat krokov, krik motýľa, ba dokonca
teraz, v tichu, ale rýchlo, rýchlo, musíte to vidieť, kamsi zahýba veta.
"Moje ústa sú plné hviezd." Päste sa zľahka dotýkajú, ústa sa otvárajú,
zuby si prezerajú tmu. Na okamih akoby nikto ani nedýchal. Poznáme ten
pocit, tú napätosť hrude, stuhnutosť nôh, úpornosť chodidiel, otupenosť
prívlastkov, a aj ten sklon vyratúvať, zoraďovať predmety. V tme žiaria
slnečnice, odraz mesačného svitu sála z tekvice. "Ach, otec," pomyslela
si, "moje ústa sú plné hviezd." Niekto sa dotýka líca, niekto mraští
obočie. Teraz by voda, keby len bola nejaká voda, vydržala akúkoľvek
váhu, každý by mohol byť vykupiteľom a prorokom. >>
viac textu
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
András Wahorn
Obsah
čísla:
Emil M. Cioran
Nebyť už človekom
s. 3
Karol Strmeň
Básne
s. 5
Ivan Kadlečík
Maximy
s. 10
Béla Hamvas
Posteľ
s. 11
Rozhovor s Péterom Esterházym
s. 15
Péter Esterházy
Kam sa dostaneme
s. 29
Rozhovor s Gyorgyom Spiróm
s. 33
Gyorgy Spiró
Potopa
s. 41
Gergely Angyalosi
Vízia apokalypsy a postmoderná maďarská próza
s. 48
Zo súčasnej srbskej poézie
(A. Debeljak, A. Ihan, J. Potokar)
s. 59
Jaroslav Supek
Komunikácia
s. 71
Radoslav Matejov
Básne
s. 84
Rozhovor s Trumanom Capotem
s. 89
Truman Capote
Autoportrét
s. 112
Básnici Ameriky
Bill Shields
s. 125
Josef Jedlička
Poezie Ivana Diviše jako osobní riziko
s. 131
Ivan Diviš
Věž
s. 151
Josip Osti
Narcis
s. 157
Pocta Jiřímu Kolářovi
(P. Král, J. Vladislav, J. Koblasa, J. Škvorecký, I. Diviš)
s. 163
Ivan Diviš
Kosmos
s. 171
RECANZIE - POZNÁMKY
Pavel Matejovič
Juraj Špitzer: Nechcel som byť žid
s. 174
Časopisecký monitor
s. 174
36 x podľa Prousta
Dušan Mitana
s. 177
Pelerína
David Albahari: Príbeh
|
