|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 1995, číslo 5-6
Odmalička škaredý,
stále akýsi čudný. Takýto žltý škaredý chlapček má stále škaredé vlasy;
vzadu žlté, vpredu bieložlté. Jeho hračky sú pokazené a hrdzavé a ukradnuté.
Býva v jednej žltej kisni zvanej Paríž, tam sú najlepšie hračky naspodu
a hore sú mäkké látky a kolieska. Koníček je krásny! Ale kto mu vzal
nohu a kto ho oškrabal? Ktorá striha (striga) mu iktafla (ukradla) sedlo?
Iktaf jej aj tak vzal ukradnuté zelené arabské sedlo a chomút. Spadne do kaluže a je celý mastný a žltý. Okolo krčmy nemôže prejsť, skrčený ide domov. Sedí na záhrade a matka mu nadáva a otec ho tlčie dlho palicou, žrďou a cepmi. Prečo ho bijú, chcú, aby pil? Keď vyrastie, pije. Pije a bije deti, ženy, ženy a ich matky, svokry a švagrov. Pije a jedáva kôrky a tára a háda sa so susedmi a stále je chorý a šuchnutý blázon a príbuzní sa ho chcú nejako zbaviť, chcú ho otráviť potkaním jedom. Odmalička škaredý a žltý chlapček, zlý ako had, ako žlč, nepríjemný a smradľavý, škaredý a hladný, má takú škatuľu, kde skladá svoj lup. To je jeho ústava. Chcel by vyzerať inak. Fajčí. Aj zabiť by chcel niekoho. Jeho nôž je nabrúsený. Pichá tým nabrúseným nožom do stromu. Tvrdí, že je rasista. Chce sa pridať k zlým. Chce voliť prezidenta. Chce potláčať. Jeho žltá koža budí odpor Angličana aj Rusa, Čecha aj Slováka, Maďara aj Bulhara. Ide po ulici a bojí sa, aby ho nezabili. Stále myslí na bitku a krv a na blahobyt. V jeho duši je všetko načmárané a trasie sa to. Niet tam harmónie a farieb leta, nesníva sa mu o detstve. Mizne nám pred očami. Žltá a chudokrvná je jeho farba, pod očami má kožu ako had, ako had za hlavou, ako had, ktorý sa ide zvliekať z kože. To robí aj pavúk. Pozerá sa pavúk na svoju zvlečenú kožu a čuduje sa. Raz umrie. Smrť si vybrala, voskom a peľom a pieskom, iným popolom, zápalkou, iným nožom, dýkou, pošvou meča. Parížom s malým "p" a zubom. Žltý odporný chlapček, škaredší ako matka a otec a babky a dedovia, tento hrdina svojej vlastnej beletrie, slovenčiny a jazyka a syntaxe, fenomenológie a kozmu, tento mravec, majiteľ kisne, tesne pred smrťou stále žltý a rovnaký. Vyhlásime to isté: nebol inakší. Nič neprijal, sexom opovrhoval a hanbil sa za svoj glans penis. Predieral sa životom ako lieska, ako fialka, ako durman z hnoja, ako reklama, ako tuha z verzatilky, večný Chorvát. Ako ten, čo je katom v spánku a obeťou pri prebudení. Nikdy nebude Chaplinovým zaťom. Nakoniec Boh, Veľký, Živý, žltý ako chlapček, sám Chorvát, lebo taká je Božia národnosť, si ho vezme do náručia a privinie na svojej monoteistickej hrudi (kedysi Jahve!), stisne ho ako brata a svoje dieťa a syna, zamrví ním, zamotá ho, ničí, drví ako mravca - tak ako ničil a zničil 29. augusta jeho otca, roku 1979, toho surrealistu. Za popis ručí ešte živý R. S. 29. 8. 1983. Pozrtie sa hore na neho! Sedí na Veľkom voze, ako maličká hviezdička, viditeľná len za jasných nocí. Trpte, aby ste ho pochopili. TRI BÁSNE R a S Had a pes, mám
vás rád. Bežím po ženu. Užovka, plaz, to
veľké S, Nehľadám znamenia,
iba krásu. CUDZIA Kto sa to všil
do mojej kože, Ja, Kto sa to všil
do mojej kože, Ja, NAHRÁDZAM SLOVÁ
Slovo mínomet slovom
raketa, Farba je slovo,
ktoré nahrádzam slovom
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|