| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2008, číslo 3-4
Ivan Kadlečík
Niekoľko viet
Sloboda je tam, kde sa múdri neboja žiť.
Pravda jestvuje, ale málokedy sa používa.
V slove sa skrýva nekonečne veľa slov, a presne toľko mlčaní.
Najužitočnejší som, kde nie som – a tam som aj krajší, aj múdrejší a
nestarnúci.
A zase padá, zasa lístie – to isté, čo vlani, to isté ako predtým. Naozaj
sa už nedá vymyslieť čosi nové?
Počul som, ktosi vravel, že vonku pastelovo vymaľovaný deň a jas. No
toto! Mám tomu veriť? Luhaniny.
>> viac textu
Marcel
Proust
Dve eseje
Život básnika pozostáva z drobných udalostí rovnako ako je to u druhých
ľudí. Básnik zájde na vidiek, cestuje. Ale názov mesta, kde strávil
leto, vpísaný spolu s dátumom na spodok poslednej stránky diela, nám
ukazuje, že život, ktorý básnik zdieľa spolu s ostatnými ľuďmi, mu slúži
na niečo celkom iné, a zavše, ak tento názov mesta, datujúci na konci
zväzku čas a miesto, kde bola kniha napísaná, je presne názvom mesta,
kde sa odohráva román, pociťujeme celý román ako akési nesmierne predĺženie,
ktoré sa prispôsobuje skutočnosti a chápeme, že skutočnosť bola pre
básnika niečím celkom iným ako pre ostatných, niečím, čo obsahuje vzácnu
vec, ktorú hľadal a ktorú nie je ľahké z nej vymaniť. >>
viac textu
Clivá
cverna za zelenou bránou ornamentu
(Rozhovor
Olega Pastiera so spisovateľkou Veronikou Šikulovou)
V Havettovom a tatuškovom filme Ľalie poľné hovoria dvaja tuláci: „...ujo,
my vieme hrať, len nevieme začínať...“ Prvá veta je prvá veta. Je dôležitá
ako ostatné, nie dôležitejšia. Keby nebola, chýbala by... Je to tak
ako s tým jedným jediným tónom v mojej poviedke. A ak zle zahráš hneď
na začiatku, no čo ja viem? Je dobré, keď nájdeš hneď na začiatku tie
správne dvere, keď sa ti nimi podarí do textu vojsť a nestratiť sa.
>>
viac textu
Veronika
Šikulová
Srrrrrrst
Je mi leto.Tráva schne a na cestách je prach. Odkedy zomrel otec, všetci
nejako ozleli.
Aj ja. Zostarla a zoškaredla som. Ráno som sa videla v zrkadle. Znovu
som si navliekla škaredé oranžové krepové šaty, tie za dvadsať korún
zo sekondhandu a vybrala sa kosiť.
Ešte neprebehlo dedičské, všetci by sme radi dedili a ja teda, že aspoň
„otcovu roľu“ pokosím. >> viac
textu
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Ivan Kadlečík
Niekoľko viet
s. 3
Marcel Proust
Eseje
s. 29
Veronika Šikulová
SRRRRRRST
(jeden rozhovor,
osem poviedok)
s. 65
Julian Kornhauser
Origami
s. 101
Súčasná európska poviedka
Roman Simić, Stefano Benni
s. 113
Zbigniew Herbert
Z technológie sĺz
s. 129
Pohybliví nehoria
Laučík – Štrpka – Repka
s. 143
Nadežda Ptuškinová
Kým zomierala
s. 181
Archív
Ján Šefránek: Duch totality
s. 227
|
