| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2010, číslo 1
Ivan Kadlečík
Niekoľko viet
S niekým myslieť, spomínať, báť sa a konať, smiať sa, cítiť takmer celý
život. Nerozoznáš, či bolí mňa alebo druhého.
Už sa nepoznám. Nie som jeden. Rozmnožený, umocnený a oslabený. Zdvojený.
Rozdvojený a celistvý ako jablko, broskyňa alebo slovo. Aby sa slovo
nepokazilo v hnilobe, neuschlo na popol, nechcem to nazvať láska.
Je to smútok? Alebo úžas z nepretržitosti? Čo je neprerušené ako potok.
Možno aj čiara. Dráha a línia tisícročného lúča medzi hviezdami. Alebo
sútok a tečenie tónov v klavírnej sonáte Fryderyka Chopina.
Podobá sa to všetko na literatúru. Život aj po ňom, potom. Ako písmená
tu kosti ešte dlho ostávajú v kníhtlači hliny. Písmená, dĺžne, čiarky,
medzery. Možno ich čítať a hádať, aký príbeh rozprávajú. Kosťami píšem,
keď sa hýbu. Píšem aj ich stáročnou nehybnosťou.
Keď človek zomrie, akoby začal písať. Prestane byť sám. Možno to nazvať
aj vinohradom. Budúcnosť v štepe zahrabaná do pôdy. Očká ju už dávno
vidia.
Je to veľmi zvláštne a neočakávané. Vzbudzuje úžas ako láska, ktorú
nechcem vysloviť, aby sa slovo nepokazilo, neodvialo s popolom.
Aj u Mauricea Blancheta čítame, že človek, keď píše, stretáva svoju
smrť ako priepasť. V tej chvíli musí uniknúť pred bytím, ujsť a skryť
sa pred ním, oddeliť sa, odrezať, rozísť sa so všetkým aspoň na okamih.
Nikoho a nič nepoznať. Nič nevidieť, len slovo. Kto hĺbi verš, umiera.
Aj ten, čo spieva a hrá. Vie zahrať a zaznieť drevo? Vie aj kosť, kov,
bielkovina, hlina a veru aj svalstvo hlasiviek.
Rozdvojený a celistvý ako jablko, orech, broskyňa. (Alebo predsa len
láska?)
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Ivan Kadlečík
Niekoľko viet
s. 3
Miroslav Brück
Výlovy a iné básne
s. 5
Marisa Madieri
Dieťa pod krídlami
s. 15
Poste restante
Juraj Mojžiš: Voľne voľným okom
s. 21
Iva Kadlečíková
Sviatok z každodennosti
s. 31
Adam Zagajewski
Neviditeľná ruka
s. 39
Rodinné striebro
Stromy žltnú aj tu...
(Elo Havetta)
s. 51
Ján Zambor
Strom v urne popola
(Interpretácie básne Jána Stacha Štvanec)
s. 89
Fragmenty z Fragmentu
Emil M. Cioran: Večnosť s démonmi skeptikov
s. 105
|
