|
Fragment
ročník 2012, číslo 2
Oleg
Pastier
Cudzí šarkan na mojom nebi
(z autentických básní 1982 - 2012)
(HENRI CHOPIN)
Ľahučká pieseň
violy d'amour
Do sviežeho vánku
Kolísavo letí vták
Je deň
Ako stvorený
Na všetko zbytočné
(D. S. MEREŽKOVSKIJ)
Zástup reval nadšením
a ja som sa cítil
ako božský teurg a sofista Jarmolik z Chalkidiky,
ktorý v sýrskom meste Gadare
z dvoch horúcich prameňov
vyvolal Erota a Antierota -
jedného radostného a svetlo kučeravého,
a druhého zarmúteného a temného génia lásky.
(ANDRZEJ STOJOWSKI)
Či viete, ako chutí
pajeska?
Ako drienkový likér?
Ochutnali ste niekedy podolskú slivovicu?
Poznáte chuť kôstkovice?
Zdá sa vám, že
viete,
čo je to ryba po židovsky, kapor v omáčke,
husacia pečeň
alebo fajočka?
Aký má buket,
ako vonia taká tokajčina,
pašovaná z moldavskej strany v súdkoch
na chrbtoch mocných huculských koníkov?
Alebo ako vonia
praženica, -
praženica z madľa vajec na slanine,
s nakrájanými kúskami maďarskej papriky farby starej lúky,
s cibuľou a paradajkami?
Taká praženica
musí sa jesť
drevenou lyžicou z hlinenej misky,
musí byť horúca, aby ústa až pálila,
a korenená, a slaná, a ostrá od papriky.
Musí sa k nej piť
ražovica
a prehrýzať žitným chlebom so soľou
a zajedať kvasenými uhorkami
alebo rýdzikmi...
Nie...?
Tak nepoznáte chuť života!
(SALVATORE QUASIMODO)
Milovaná Curzia,
včera som Ti poslal celkom nevinný telegram.
To si Ty,
čo mi nemáš "čas" napísať.
...........................................
...........................................
...........................................
...........................................
Zasa hra?
Alebo sa vynorilo medzi nami niečo nové?
Ukryla si sa,
alebo si bola v Trente?
.............................................
.............................................
.............................................
.............................................
Nie, Curzia moja.
No sú tu matné náznaky.
Aká škoda by bolo ukončiť našu lásku.
Bola by znásilnená,
vyvrátená,
poškvrnená.
Miluješ ma ešte?
Mocne Ťa objímam
Tvoj Salvatore
Premrhával život
lebo sa nechal plašiť a prenasledovať vidinami,
ako sa dá plašiť svorka psov
prúdom vody.
(ANTOINE DE SAINT
EXUPÉRY)
On corira que je
suis mort. -
Et je vivrai.*
(* Budú si myslieť, že som umrel. A ja budem žiť.)
(FRANZ KAFKA)
Musíš hlavou
preraziť múr.
Nie je to ťažké
ho preraziť,
lebo je z tenkého papiera.
Ťažké je,
aby si sa nedal oklamať tým,
že na papieri je už neobyčajne verne namaľované,
ako tú stenu prerážaš.
A zvádza ťa to,
aby si prehlásil:
"A či ju stále
neprerážam?"
(THOMAS BERNHARD)
Čoho niet, to ani
nikdy nemôže byť,
hovorí mráz, hovoria hory za tvojím chrbtom.
A čo povieš ty,
je im ľahostajné.
A čo si,
tomu nik nechce rozumieť.
A čo vypiješ,
nik ti nezaplatí.
(HORST BIENEK)
Čas balád sa pominul.
Čas veľkých foriem sa pominul.
Čas manifestov sa pominul.
Vždy to isté.
Najlepšie čušať.
Prestaň.
Keď sa blíži koniec,
hovorí Borges,
zo spomienok nezostávajú nijaké obrazy.
Čo jediné zostáva,
sú slová.
(VIKTOR ŠKLOVSKIJ)
Už je sedem stupňov
nad nulou.
Z jesenného kabáta sa stal jarník.
Zima sa končí
a nikto ma nedonúti prežiť ju ešte raz.
Povedala si mi:
"Na jar mám pocit, akoby som čosi stratila
alebo niekde zabudla a nemôžem si spomenúť, čo."
(EZRA POUND)
Do Demokritovho
ohňa
liali sme Thálesovu vodu.
- To sa nesmie!
- hromžili bohovia.
A z popola tajomných
bylín zla
stúpal dym nových záhad.
(JANKO KRÁĽ)
Kam sa ukryť?
Koho sa báť?
Koho milovať?
Pred kým padať na kolená?
(MEŠA SELIMOVIČ)
Živí nič nevedia.
Poučte ma, mŕtvi,
ako sa dá umrieť bez strachu,
alebo aspoň bez pocitu hrôzy.
Veď smrť je rovnako
hlúpa
ako život.
(SELMA LAGERLÖFOVÁ)
Mozog mlčí
ako žula.
Ale aj tak vám
ďakujem,
že ste prišli.
Môžem vás pozvať
na šálku kávy?
|
