|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 1993, číslo 3
Všetko milosrdenstvo sveta podčiarkuje, zvýrazňuje biedu ešte viac - ukazuje ju ako ešte ohavnejšiu a nepochopiteľnejšiu, než keby bola ponechaná napospas svojmu osudu. Podobne ako krajina plná ruín - pohľad na ňu ťa bolí kvôli prázdnote po človeku, kvôli smútku, že ľudia radikálne nezmenili to, čo je v ich moci zmeniť. Na druhej strane sa ten pocit spája s iným - s pocitom imanentnosti a večnej biedy, jej nevyhnutnosti a osudovosti všade tam, kde človek žije. Aj keď vieš, že ľudia by mohli biedu vyeliminovať, uvedomuješ si zároveň jej prastaré korene; takto sa v teba rodí akýsi nezvyčajný, horký nepokoj, akýsi paradoxný vnútorný zmätok, takže vidíš človeka v celej jeho bezmocnosti a biede. Totiž, objektívna, spoločenská bieda, je len vyblednutým odleskom nekonečnej vnútornej biedy človeka. Keď uvažujem o biede, strácam akúkoľvek chuť na ďalší život. Vlastne by som mal odhodiť pero a odísť niekam medzi chatrče, aby som pomáhal tam bývajúcim bedárom - veď by to bol rukolapnejší dôkaz humanizmu než napísanie knihy, ktorá sa pričiní jedine o ďalšiu dávku jedu do otravy tohto nešťastného, osamoteného sveta. Zaplavuje ma smrteľná beznádej pri pomyslení na strašnú biedu človeka, na jeho prehnitosť, na jeho demoralizáciu. To rozumné zviera sa (dajme tomu!) dáva do budovania, do teórií, nadchýňa sa ideológiami zoči-voči biede, namiesto toho, aby zo seba všetko zhodilo v geste vyššieho porozumenia a hlbokého súcitu. Aj keď je nemožné intervenovať do života nikoho, aj keď v podstate nemožno nikoho vytrhnúť z osamotenosti v utrpení, pasivita je predsa len zločinná, tak ako je zločinná obmedzená ľútosť - ľútosť z nadbytku - a taká je ľútosť všetkých ľudí. Existencia biedy na svete kompromituje človeka viac než čokoľvek iné a vysvetľuje, prečo sa raz musí megalománia tohoto zvieraťa skončiť katastrofou. Pri pohľade na biedu sa hanbím aj za to, že jestvuje hudba, ktorá sa v takomto susedstve mení na čosi bezvýrazné, chladné. Podstatou spoločenského života je nespravodlivosť. Vari je možné byť v takejto situácii prívržencom nejakej spoločenskej či politickej doktríny? Bieda ničí v živote všetko - robí z neho čosi obludné, odporné, prízračné. Jestvuje bledosť aristokratická a bledosť biedy. Tá prvá je plodom zjemnelosti, dekadencie - tá druhá, plodom mumifikácie. Pretože bieda obracia všetko na prízraky, rodí tiene života, čudesné zjavy vystupujúce spod zeme za súmraku, aký nastane po vesmírnom požiari. V kŕčoch biedy nejestvuje ani omrvinka očistenia; len horkosť, nenávisť, telesná podlosť. Bieda, tak ako choroba, nevedie k premene na anjela ani k nevinnosti, k jasnej a čistej pokore - naopak vedie k pokore plnej jedu, zlosti, pomstychtivosti, ku kompromisu, ktorý skrýva rany a mučivé utrpenie. Tí, ktorí sa nenarodili v biede, ale do nej upadli, sa s tým nikdy nezmieria, lebo vedia, že život môže vyzerať úplne inak. Nezmierim sa s pokryteckou, dočasnou vzburou voči nespravodlivosti, akceptujem len vzburu večnú - keďže večná je aj bieda medzi ľuďmi. Preložil -el-
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|