| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 1994, číslo 2
Ivan
Kadlečík
Dve
Uleteli v lete, nechali po sebe ako sudy prázdnom naduté obliny. Z hliny
sú tie nádobky čosi pripomínajúce, milá, a ťažko dosiahnuteľné, prilepené
k mocnému trámu podkrovia, nuž som sa tam po stene vydriapal na vlastných
kostných rebrách k výšinám hore stúpajúc, vábna.
Z vápna a bieloby kostí sú tie hrubé múry, veď to aj temer v tichu počuť,
šm- šm! ako dávni mŕtvi, dobráci od kosti, dobrými kosťami mihajú, mrhajú
veselým štetkami, mš-mš!, bielymi od vápna, keď si natierali hniezdko,
hniezdočko očko, predkovia, predkyne spredu.
Bledú vodičku vínnu si radšej zo suda nahor aj bez rebríka vytiahnem,
a potom (tak sa so zúfalstvom pohrávam) na tú drevenú oblinu clivú položím
položivé, ešte teplé svoje gate, k dolnému vyústeniu každej nohavice
priložím na zem čaptavé topánky. Na spánky mi už líha noc, keď tam,
kde sa rozdvojené galoty navrchu spájajú, ako záver dňa položím drevený
starý štupel (oj, rozpor v rázporku!), nech vytŕča na pupku sudovom,
akoby tam ktosi horeznačky ležal bezhlavý a zlomený v páse.
Zase sa to len opakuje, že naozaj ležím ohnutý hlavou dolu na osude,
poležiačky očakávam odletené, odzimené lastovičky stoočky, vzdušné bytosti
vzduchové, čo azda prídu, prídu tam.
I dúfam, že budú opäť také nežné a také neústupné... Nebudem môcť bez
teba žiť, milé moje telo. Zase som o deň mŕtvejší.
Tuším, že plameň sa podobá lesným stromom vo vetre. Básnikova duša v
snehu horí ako ony.
V tôni, v tej bezfarebnej a odslnenej, ktorou je noc, sa deje príbeh.
Ako odčiniť čin.
Čím? Keď sa ten požiar vôbec neponáša na blikajúce svetielka na plastikovom
stromčeku, kde sa mihajú nádherné tiene, vo vykúrenej izbe plnej nehy,
vášnivej, až višňovej nehy k zaváraninám, k plnenému kurčaťu, súcitu
k pečenej bravčovine, mňam...
A k cukrovinkám sladkej lásky. Tá nepomenovateľnosť bezpríbehových slov!
Je nov a Herodes v samoderžavnej gubernii zase vydáva múdre nariadenia
pre dejiny a svoj mocenský službukonajúci aparát. Maličký nahý básnik,
bezdomovec, ešte nevládny s rodičmi Jozefom a Máriou uteká do vyhnanstva
pre budúcnosť sa ukryť, zachovať sa celkom.
Len v čom je ten príbeh, zvaný pravda. Horúce srdce mu dopredu bije
a tiká nahlas. Je to čas. Zase sme mŕtvejší o deň.
Oheň sa podobá lesným stromom vo víchrici a zdá sa, že všetko je dobré.
Ale ako to vydržať?
| |
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Marlen Dumas
Obsah
čísla:
Emil M. Cioran
Apokalypsa
s. 3
Adam Zagajewski
Nesmrteľnosť
s. 5
Martin Kasarda
Čas v literatúre, literatúra v čase
s. 6
Dušan Dušek
Básne
s. 13
Súčasná holandská literatúra (D. van Weelden, M. Zeeman,
E. van Haren, C. O. Jellema,
L. Nolens)
s. 16
Ivan Kadlečík
Dve
s. 66
Charles Bukowski
Básne a poviedky
s. 68
Básnici Ameriky
Daniel Weisbort
s. 79
Rozhovor s Albertom Marenčinom
s. 84
Ondřej Mrázek
Básne
s. 90
Ivan Diviš
Co visí ve vzduchu
s. 95
RECENZIE - POZNÁMKY
Pavol Lukáč
Giovanni Sartori: Teória demokracie
s. 98
Martin Kasarda
Isaac B. Singer: Kejklíř z Lublinu
s. 101
Pavel Matejovič
Stanislav Rakús: Temporálne poznámky
s. 103
Raisa Kopsová
Vladimír Liberda
Otec totalitarizmu
s. 104
Marta Součková
Richard Brautingan: Potrat
s. 106
Knižný monitor
s. 108
Časopisecký monitor
s. 113
36 x podľa Prousta
Petr Mikeš
s. 117
Pelerína
David Albahari: Krása vety
s. 118
Juraj Špitzer
Za Ladislavom Mňačkom
s. 120
Dokumenty
Gábor Csordás: Pod národom - nad národom
s. 122
|
