|
Fragment
ročník 2000, číslo 5-6
Novica Tadić
Ani
živý, ani mŕtvy
ANI ŽIVÝ
ANI MŔTVY
Ani živý
ani mŕtvy predsa len akosi sklohní knihu veršov,
začne a skončí svoju malú vojnu,
zväčší majetok alebo utrpenie vo svete,
zostarne, zbabelo zostarne.
Sníva o svojom starom kabáte
na prázdnej stoličke.
Chytí
paličku a poď ho do parku,
porozprávať sa s neznámymi ľuďmi.
Lenže,
kde má teraz klobúk.
kde biele rukavice? Prekliate, prekliate...
ŠŤASTNÝ
JE ČLOVEK KTORÝ ZÁDUMČIVO MOČÍ
Šťastný
je človek
ktorý zádumčivo močí
pri stene.
Pouličný hluk
zostal kdesi hore, nad podchodom.
Hajzelbaba
čosi pletie
ako kedysi jeho mama
a oduševnene
si pospevuje
na trojnožke.
GESTO
Vidím
sám seba,
ale vidím aj vás;
registrujem každý váš pohyb, každé gesto.
Nemám
vám čo povedať.
Lepšie
je byť sám. V bufete, pri stene,
kde si normálny svet objednáva lásku
a pomätená žena reve, akoby ju
rozrezali a päťcípymi hviezdami napchali
zlí démoni.
NIEKEDY
NIČ
Niekedy
nič, nijaká reč, ani plač,
iba akýsi hnusný bľabot
valí sa z hrdla.
Niekedy,
občas,
čoraz častejšie,
vždy.
ANI KRÁSNE
NAKLEPANÉ
„Ani krásne
naklepané básne
už dnes nikto nečíta“
ani redaktori, ani cenzori,
ani domáce panie, ani čerti.
Ľuďom dnes nie je
do Poézie. Dnes sú ľudia
vystrašení, unavení,
senilní. A trápia ich aj iné
popolavé starosti.
Nastal čas písať
palicou po vode.
DIABOL/JAZYK
S čiernou
rukavicou na ruke odchádzam
Na nočnú prechádzku. Vidím krky pod snehom.
Upírov, šiltovky. Anjelov, baranice. Šumí
Les krkov. Zošalel som pri Mesiaci,
Zdivel medzi stenami. Žil som na dne
Veľkého Šrotovníka. Z dna som si priniesol
Slepé zrkadlo. Pre všetkých príbuzných je neskoro.
Už nikdy nestretnem matičku vysmievavú.
Ľudia sú zrazu strašní; diabol sa schoval
Do jazyka.
HVIZD
Hvizd
kurvy v podvečer
Hvizd rozjareného teploša
Hvizd hanebného slova v hanebnom okamihu
Hvizd
vtákov za nízkeho letu
Hvizd falše a dupľovanej lži
Hvizd zabalenej mäsiarskej sekery
Hvizd
obdeň hvizd obnoc
Hvizd leštičky hvizd tesára
Hvizd kvet hvizd oheň hvizd popol nad vodami
Tvoj hvizd
tvoje stenanie
tvoja obludnosť aj o pomoc volanie.
RUŽA
V rukavičkárstve
som si kúpil
čierne rukavice
na kamennej sekere
naostril som šidlo
Len mi
skús dnes večer
na okno zaklopať
Len mi
skús dnes večer
cez okno hodiť ružu
Preložil
Karol Chmel.
| 
