| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 1998, číslo 3-4
Daniil Charms
Poviedky
Pokladníčka
Máša našla
hríb, odtrhla ho a odniesla na trh. Na trhu dostala Máša jednu po papuli
a ešte mohla byť rada, že ich nedostala viac. Radšej ušla.
Vbehla do obchodu a chcela sa schovať za pokladňu. Ale vedúci si ju
hneď všimol a spýtal sa jej: „Čo to máš?“
Máša odvetila: „Hríb.“
Vedúci: „Ty si ale iniciatívna! Ak chceš, poskytnem ti pracovnú príležitosť.“
Máša: „Ale neposkytneš!“
Vedúci: „To si buď istá, že poskytnem!“
A poskytol Máši pracovnú príležitosť v tom zmysle, že bude otáčať kľukou
na pokladni.
Máša točila a točila, až zrazu zomrela.
Do obchodu prišli milicionári, spísali zápisnicu a vedúcemu naprarili
pokutu 15 rubľov.
„Za čo, súdruhovia?“ pýta sa vedúci.
Milicionári: „Za vraždu.“
Vedúci sa preľakol, rýchlo pokutu zaplatil a povedal: Len tú mŕtvu pokladníčku
čo najskôr odneste.
Ale predavač z oddelenia ovocia a zeleniny nasúhlasí: „To nie je pravda,
veď ona nebola žiadna pokladníčka, iba krútila kľukou na pokladni. Skutočná
pokladníčka sedí za pokladňou.“
Milicionári: „To nás nezaujíma. Mám odniesť pokladníčku, tak odnesieme
pokladníčku.“
Milicionári podišli k pokladníčke.
Pokladníčka si ľahla za pokladňu a povedala: „Nejdem!“
Milicionári: „Prečo nechceš ísť, ty hlupaňa?“
Pokladníčka: „Pochovajte si ma zaživa.“
Milicionári sa pokúšajú pokladníčku zodvihnúť, ale dvíhajú, dvíhajú,
zodvihnúť sa im ju nedarí, pretože pokladníčka je poriadne tučná.
„Chmatnite ju za nohy,“ radí predavač z oddelenia ovocia a zeleniny.
„Nie,“ nesúhlasí vedúci, „táto pokladníčka zastupuje moju ženu. Berte
na to, prosím vás, ohľad.“
Pokladníčka: „Počujete? Neopovážte sa byť ku mne agresívni!“
Milicionári zodvihli pokladníčku a vyvliekli ju z obchodu.
Vedúci prikázal predavačom, aby obchod poupratovali a znovu začali predávať.
„A čo urobíme s touto mŕtvolou?“ ukazuje predavač z oddelenia ovocia
a zeleniny na Mášu.
„Môj ty bože,“ zavýja vedúci, „my sme to všetko poplietli.
Máte pravdu: čo urobíme s mŕtvolou?“
„A kto bude sedieť teraz za pokladňou?“ pýta sa predavač.
Vedúci sa zamyslel. Pri tomto zamýšľaní sa kopol kolenom do poukladaných
jabĺk a tie sa rozkotúľali po pulte a vedúci povedal: „to je ale bordel!“
„Bordel!“ odpovedali zborovo predavači.
Zrazu sa vedúci zaťahal za fúzy a povedal: „Ho ho hó! Mňa len tak ľahko
nezaženiete do slepej uličky! Posadíme za pokladňu mŕtvolu a zákazníci
si ani nevšimnú, kto to tam sedí.“
Posadili za pokladňu mŕtvu Mášu. Do úst jej vsunuli cigaretu, aby sa
zdala byť živšia, a pre väčšiu pravdepodobnosť jej strčili do ruky hríb.
Mŕtva sedí za pokladňou ako živá, trošku zelená, s jedným okom otvoreným
a s druhým privretým.
„Celkom dobré,“ povie vedúci.
A zákazníci už tlčú na dvere, nadávajú: prečo je zatvorené? Zvlášť jedna
pani v hodvábnej šatke nadáva najviac: oháňa sa košíkom a opätkom sa
snaží odraziť kľučku na dverách. A za ňou stojí jedna babička so sáčkom
na hlave a kričí, vyhráža sa a nadáva vedúcemu, že je zlodej.
Vedúci odomkol dvere a vpustil zákazníkov do obchodu. Zákazníci sa hneď
rozbehli do oddelenia mäsových výrobkov a potom do oddelenia, v ktorom
sa predáva cukor a korenie. Iba starenka so sáčkom na hlave odbočila
do oddelenia rýb a cestou sa zbežne pozrela jedným okom na pokladníčku
a zostala stáť ako obarená: „Môj ty bože a všetci svätí!“
Pani v hodvábnej šatke už stačila obísť všetky oddelenia a hasí si to
k pokladni. Ale len čo sa pozrie na pokladníčku, ostane stáť ako obarená,
mlčí a pozerá. Aj predavači mlčia a pozerajú sa na vedúceho. Vedúci
vykúka spoza pultu a čaká, čo sa bude diať.
Pani v hodvábnej šatke sa otáča k predavačom a pýta sa: „Kto to tu sedí
za pokladňou?!“
A predavači mlčia, lebo nevedia, čo jej majú na to povedať.
Aj vedúci mlčí.
Ale to sa už okolo pokladne rojí plno ľudí.
Na ulici je tiež riadny dav. Pribehli aj domovníci. Ozvalo sa pískanie.
Skrátka, škandál jedna radosť.
Dav bol rozhodnutý vytrvať pred obchodom až do večera, ale ktosi povedal,
že vo vedľajšej ulici nejaká babka vypadla z okna. Až potom sa ľudia
začali rozchádzať a skoro všetci sa pobrali do vedľajšej ulice.
Suita
Ľudia
už celú večnosť dumajú nad tým, čo je to múdrosť a čo hlúposť. V tejto
súvislosti som si spomenul na to, čo sa mi raz stalo. Keď som dostal
od tety písací stôl, povedal som si: „Teraz si k nemu sadnem a prvá
myšlienka, ktorú napíšem, musí byť výnimočne múdra.“
Ale výnimočne múdru myšlienku som nedokázal ani za ten svet napísať.
Povedal som si: „Tak dobre. Napodarilo sa mi napísať výnimočne múdru
myšlienku, tak napíšem výnimočne hlúpu.“
Ale ani výnimočne hlúpu myšlienku som nedokázal napísať.
Extrémy sú vždy neprekonateľne ťažké. Všetko, čo sa nachádza medzi nimi,
sa robí oveľa ľahšie. Samotný stred si nevyžaduje žiadne výnimočné úsilie.
Stred je rovnováha. V ňom sa neodohráva žiadny boj.
Stolár
Kušakov
Bol raz
jeden stolár. Volal sa Kušakov. A jedného dňa si išiel kúpiť glej. Bol
odmäk. A šmykľavica. Stolár urobil niekoľko krokov, pošmykol sa, spadol
a rozbil si čelo. „Šľak aby to trafil,“ zahrešil, vstal, išiel do lekárne,
kúpil si náplasť a zalepil si čelo.
Ale len čo vyšiel z lekárne a urobil niekoľko krokov, znovu sa pošmykol,
spadol a rozbil si nos.
„Je toto možné?“ povedal, išiel do lekárne, kúpil si náplasť a zalepil
si nos.
Potom znovu vyšiel na ulicu, pošmykol sa, spadol a oškrel si celú tvár.
Musel sa vrátiť do lekárne a zalepil si celú tvár.
„Počúvajte, priateľu,“ povedal mu lekárnik, „vy tak často padáte a vždy
si niečo rozbijete, nechcete si radšej kúpiť celý balíček leukoplastu?“
„V žiadnom prípade, teraz už nespadnem,“ odvetil stolár.
Ale hneď ako vyšiel na ulicu, znovu sa pošmykol, spadol a rozbil si
bradu.
„Kurva aj s poľadovicou!“ zahrešil a utekal naspäť do lekárne.
„Veď som vám to hovoril,“ privítal ho lekárnik. „Zase ste sa natiahli.“
„Mlčte! Nechcem už o tom počuť ani slovo! Dajte mi náplasť!“
Lekárnik ho obslúžil, stolár si zalepil bradu a utekal domov.
Ale doma ho nikto nepoznal a nepustili ho do bytu.
„Ja som stolár Kušakov!“ kričal.
„To môžeš hovoriť svojej starej mame!“ odpovedali mu z bytu a dvere
zamkli na dvakrát a ešte založili retiazku.
Stolár Kušakov sa chvíľu motal okolo dverí, potom si odpľul a odišiel.
Preložila
Iva Petrenková.
|
|
Obálka
čísla:
Kresba
Obsah
čísla:
Dane Zajc
Strach dnes
s. 3
Daniel Hevier
Básne
s. 9
Krzysztof Varga
45 námetov na román - B strany singlov
s. 23
Daniil Charms
Pokladníčka
s. 57
Ondřej
Mrázek
Sovětský
předchůdce Ionesca a Becketta?
István Domonkos
Havária
s. 71
Archív
F. A. Ossendowski
Ľudia, zvieratá, bohovia
s. 85
Jana Beňová
Parker
s. 139
Jean Baudrillard
Možno som ohrozený druh
(rozhovor)
s. 147
Knižná edícia časopisu Fragment
s. 157
|
