|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page) 
| <<
späť na Fragment ročník 2002, číslo 1-2 Nemôžeme očakávať, že príde Mesiáš a zachráni nás pred utrpením v tomto zlom svete. Myslím však na to, že by sme predsa len mohli veriť v Mesiáša, ktorý by bol, ak už nie spasiteľom, tak aspoň oporou pre jazyk. Jazyk bez spisovateľov uhasína a zbavuje nás príležitosti pomenovať a tak možno aj premieňať vlastnú hrôzu z rozmanitých komplikácií sveta, na ktorých pracujú rovnako falošní i praví demiurgovia. Každý naozaj odovzdaný spisovateľ je v istom zmysle takýmto malým, maličkým mesiášom jazyka. Poľský jazyk je šťastným jazykom aj preto, lebo v ňom tvoril Bruno Schulz, neporovnateľný autor, ktorý svoj krátky život od narodenia (1892) do smrti strávil v zapadnutom haličskom mestečku Drohobyči. Pracoval ako učiteľ kreslenia v tamojšom gymnáziu. Okrem brilantnej korešpondencie, ktorá po ňom zostala (každé postscriptum bolo nejakým bláznivým príbehom), hoci mnohé listy záhadne zmizli, a niekoľkých desiatok kresieb a grafík (tie sú umeleckou históriou samy osebe), a zopár prozaických fragmentov zvečnených v časopisoch, sa jeho dielo skladá len z priehrštia poviedok zoradených v dvoch zbierkach Škoricové sklepy a Sanatórium v zásvetí. Priehrštie poviedok – ale akých!? Môžete na ne prisahať! Mýtické fantázie, v ktorých rozprávač, ako sám vraví, vytušil mytologizáciu svojej skutočnosti. Nikto by si nemal odpustiť, keby neprečítal aspoň jednu z nich. Okrem spomenutých písomností toho už viac Schulz nestihol. Uprostred ulice ho roku 1942 zabil nacisitický dôstojník. Vie sa však o tom, že už roky predtým, ako mu vrah vpálil do hlavy dve guľky, začal pracovať na svojom románe Mesiáš. Rukopis románu je stratený, zmizol v tých temných rokoch, od ktorých akoby sa ešte stále nevyjasnilo; stratil sa takpovediac spolu so svojím tvorcom. Že nejde iba o nevýslovnú škodu, ale aj o špecifickú záhadu, o tom svedčia mnohí bádatelia. Americká profesorka Cynthia Ozicková vo svojom diele Mesiáš zo Štokholmu predstavila istého novinára, literárneho kritika v miestnych novinách, muža menom Lars Andemening. Tento fanatik východoeurópskych literatúr, hoci aj nebol celkom spoľahlivý kritik, bol hlboko presvedčený o svojom pôvode – vedel, že je vlastný syn Bruna Schulza, ktorý sa inak nikdy neoženil, čo však neznamená, že nemal priateľský, resp. i ľúbostný vzťah s dvoma či troma (ako to pripomína Kafku!) ženami. Keď sa niekoľkým blízkym osobám, knihovníkom a obchodníkom so vzácnymi rukopismi zveril so svojím tajomstvom, onedlho mal šancu zoznámiť sa s dievčaťom, ktoré zase tvrdilo, že je Schulzovou dcérou a ako dôkaz mu prinieslo stratený rukopis Mesiáša. Keď za súmraku čítal Lars pri krbe unikátny rukopis, zrazu jediným šmahom, aby nezomrel v záchvate nevysvetliteľného šialenstva, hodil dielo do ohňa. A takto, podľa Cynthie Ozickovej Mesiáš údajne druhý raz opustil tento svet. David Grosman z Jeruzalema, pátrajúc po Schulzových stopách, skonštatoval dokonca nielen to, že Schulzovi sa podarilo zachrániť z Drohobyča a že došiel ku brehom Severného mora, neďaleko Gdanska, ale že si odniesol aj svoj román. Grosman na stovke stránok svojho románu Láska detailne opísal tento neuveriteľný útek a jeho výsledok. Stručne povedané, Schulz sa vrhol do mora, premenil sa na lososa a, keďže potom priložil Mesiáša namiesto diplomu, prijali ho za mimoriadneho profesora na podmorskú akadémiu lososov. Akokoľvek to bolo, i v tomto prípade je už pre nás román nedostupný. Poľský literát a historik Jerzy Ficowski sa štyridsať rokov horlivo a dôkladne venoval kompletizácii a spracovaniu Schulzovho diela, pátraniu po jeho spisoch, kresbách a listoch. Aj napriek zúfalému úsiliu sa mu nepodarilo nájsť strateného Mesiáša. Len kvôli tomuto románu – románu, po ktorom ma trýzni nevýslovná nostalgia, lebo sa mi zdá, že som ho niekedy, v nejakom skoršom živote, predsa len čítal, dokonca som sa ho naučil naspamäť – by sa už ozajstný Mesiáš, ktorý nie a nie prísť, musel zľutovať a ešte raz podarovať život Brunovi Schulzovi. Vzkriesiť ho, aby sa vrátil, aby znovu napísal strateného Mesiáša. Len v takom prípade by som uveril, že mesianistická pravda nie je iba ďalšia lož o nebeskom spasení. Román Mesiáš by bol toho nevyvratiteľným dôkazom. Zatiaľ je však situácia takáto. Nikdy sa nedozvieme, koľko stratil nielen poľský jazyk, a aký diel nešťastia mu tým bol prisúdený, ale ani to, koľko sme stratili my všetci so zmiznutím Schulzovho románu. Lenže viem, a na to obetujem aj ruku, ktorou toto píšem, a čert nech mi vysuší jazyk: sme okradnutí o nesmierny a nenahraditeľný horský hrebeň budúcich svetov. Preložil -el. | Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|