| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2006, číslo 1-2
Mila Haugová
Biele rukopisy
Mila Haugová sa narodila v roku 1942 v Budapešti. Kým sa naplno rozhodla
pre poéziu, pracovala ako agronómka a učiteľka. Od roku 1985-1996 ako
redaktorka v časopise Romboid. Prvú zbierku Hrdzavá hlina (1980)
vydala pod pseudonymom Mila Srnková. Z ďalších zbierok: Premenlivý
povrch (1983), Možná neha (1984), Čisté dni (1990),
Praláska (1991), Nostalgia (1993), Dáma s jednorožcom
(1995), Alfa Centauri (1997), Krídlatá žena (1999), Atlas
piesku (2001), Zavretá záhrada (reči) (2001), Genotext
(2002), Orfea alebo zimný priesmyk (2003).
Mila
Haugová sa venuje aj básnickému prekladu; najmä z nemčiny a angličtiny.
Je známa svojou náklonnosťou k výtvarného umeniu. Nielen množstvom vydaných
kníh, ale najmä koncíznosťou a originálnosťou svojho prejavu patrí medzi
najvýraznejšie poetky za posledné dvadsaťročie. V knižnej edícii časopisu
Fragment jej vyšla v roku 2005 zbierka Target(s)
Terč(e).
PRIESVITNOSŤ
Vnútorná diaľka Orálna inštrukcia
ako sa spojiť do pôvodného tvaru
vyhladiť záhyb génu pre výlučnosť
Mám päť rokov keď otec spadne
z koňa Nikdy mi on - ja nedovolí
jazdiť Rozdelená bolesť Kôň si
zlomí nohu Musia ho zastreliť
Extrémna strata ťažko určiteľný
stupeň stotožnenia Zviera preberie
očami ľudské gestá Údolie sa
vleje do sna V tenkých vrstvách
sa to neustále odlupuje Zrkadliace
neuróny detstva
NECH
Les je stena za ktorou
leží iný svet
28. 8. 2005
Gramatika úzkych
vchodov
nič nie je posvätnejšie
ako úplnosť vlastnej duše
sieť spojení rastlín
a geometrických foriem
plakať je dovolené inde
Tu je len hľadanie
svojho
priestoru a dverí bizarne
zvláknených do seba a moja
ruka s váhavým pohybom
denného otvárania tých
istých dverí izieb okien
Obraz ako neprítomnosť
iného obrazu s nedostatkom
túžby nedokonalosť raz už
celistvej minulosti ľútosť
ktorá postupuje od pokožky
k stále subtílnejším vrstvám
DVOMI SMERMI
Neistá hranica
možno smrť
sme dokonalí v dojatí a trýzni
priestor prinútený mlčať
Záhrada bez tiaže Stromy
Dýchame dúfame Ako
modulovať hlas bez hlasu
Malý strom v jesennom
vetre
súradnice trvania Odchádzam
keď by som mala zostať Nič
tu neurčujem V tejto chvíli
sa všetko odohráva dlhšie
ako v skutočnosti
AKÉ TO JE BYŤ
MNOU
Viem len ja splynutá
s dejinami svojich priestorov
Skrine šaty náhrdelníky stôl
len jedna spomienka na
Fotografiu moja tvár a tvoja
blednú v stene Zakrytie a
odkrytie v prítomnosti
naraz
Rastliny prerastajú svetlé
miesta izieb a derú sa k blízkym
dverám toto zrkadlenie je tu
namiesto chýbajúceho obrazu
úplnej záhrady ktorá by zvonku
vrastala pomaly
postupujúc cez
schody prahy dvere a dlážky
k vnútornému oknu tej izby ktorá
najviac milovaná a obývaná
rozbíja pevnú spomienku
v ktorej som obraz modrá hviezda
PERSPEKTÍVA
Pomalý a váhavý
pohyb sa
otvára do najdlhšej
perspektívy Giotto tu
žije s nami
na tom istom mieste
a márne maľuje svoje
fresky-sgrafitá Na múry
mosty mrakodrapy a samotu
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Emil M. Cioran
Niekoľko viet
s. 3
Mila Haugová
Biele rukopisy
s. 5
Ján Litvák
Vlasy
s. 23
Vida Mokrin-Pauer
Kniha (ako) ikebana
s. 35
Dina Rubina
Do čoho sa pustiť?
s. 55
Obuj sa a choď!
Žiarislav Švický: Šnúra
v krajine keltov
s. 65
Ivan Kadlečík
Matka všetkých slov
s.
73
Rozhovor na konci storočia
Szcepański - Lem
s. 95
Darek Foks
Dve poviedky
s. 111
Jana Bodnárová
Užhorodské kaviarne Petra Miďanku
s. 129
Peter Michalovič
Evolúcia
s. 143
|
