| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2006, číslo 1-2
Dina
Rubina
Do čoho sa pustiť?
Dina Rubina (1953) je súčasná izraelská spisovateľka, píšuca po rusky.
V poslednom čase
robím každému, kto prejaví záujem, ručiteľku v banke, lebo sa neúspešne
pokúšam dostať do izraelského väzenia: aby som spoznala živé reálie,
oddýchla si a zdokonalila sa v ivrite.
Nie, nerobím to
preto, lebo každodenný život v právne slobodnom občianskom stave je
nudný alebo monotónny. Naopak, je vyčerpávajúco rozmanitý. Až človeku
vyliezajú oči z jamiek. Kamkoľvek sa pozrie, narazí na situácie, ktoré
ho privedú do rozpakov.
Zapnete si ruský
rozhlas. Do slobodného éteru vysielajú program Radí sexopatológ.
Lekár odpovedá na otázky poslucháčov. Jeden z nich sa prebojuje do éteru
a náhlivo vysvetľuje: "Som kardiak, kardiológ mi predpísal liek, ktorý
je výborný na srdce, ale...," poslucháč sa zasekne, hľadá slová, otáľa,
napokon sa rozhodne, "... má zlý vplyv na potenciu."
Pán doktor zareaguje
zľahčujúco a nenútene:
"Nuž, váš ošetrujúci lekár si zrejme povedal, že je lepšie mať živého
pacienta s malou potenciou ako mŕtveho s veľkou..."
Ďalšou pálčivou
témou sú Otázky sociálneho poistenia. Poslucháči sú znova väčšinou
dôchodcovia:
"Počujeme sa? Odpovedzte mi. Mám sedemdesiat rokov a idem sa vydávať..."
"Blahoželáme, prajeme pevné zdravie a dlhé roky spoločného ži..."
"Ďakujem, ale chcela som sa spýtať, koľko dostanem, keď ovdoviem!"
Takzvaný voľný
éter v rozhlase je vo všeobecnosti diabolská pasca pre národný temperament.
Nikto nedokáže mlčať. Každý sa chce vyjadriť. Prispieť svojou troškou
do mlyna do celej krajiny, z celého srdca a naplno, raz a navždy: aby
vedeli! ja si napríklad myslím! A ja zas kašlem na váš názor dobre zvysoka.
A najprv obhájte dve dizertácie ako ja a potom napľujte na zdravie,
ak máte dosť slín...
Vysielajú program
Korene. Tentoraz venovaný dejinám komunity litovských židov.
Ďalších židov prosia, aby sa neznepokojovali. Moderátorka to viackrát
zopakuje, vie, s kým má do činenia. A opäť povie, že po tejto relácii
bude nasledovať cyklus venovaný dejinám všetkých, zdôrazní, že všetkých
ostatných komunít. Dnes však, prosím pozor, nech hovoria len predstavitelia
litovskej obce.
A otvára sa éter.
O chvíľočku čosi zapraská, zašuchoce a počuť mohutné "Ahoj!"
"Áno, máme tu prvého poslucháča. Prosím, predstavte sa."
"Volám sa... Boris Štajman, narodil som sa a vyrástol v Žitomire."
"Moment, počuli ste predsa, že do etéru majú dnes hovoriť len predstavitelia
litovskej komunity. O dejinách ukrajinských židov pripravujeme nasledujúcu
reláciu."
"Nasledujúca, nenasledujúca, chcel som len povedať, že..."
Vlamača ihneď odstránia z éteru. Vtom sa už dobíja ďalší poslucháč.
Na pozadí pukotu a praskotu akoby bolo počuť bitku. Energický ženský
hlas s typickým prídychom:
"Áno!"
"Prosím, predstavte sa," vyzýva moderátorka.
"Volám sa Fira!! Mnohí ma poznajú - Fira Chabalkina! Ak ma počujete,
ozvite sa, milí spolužiaci - Venia Rochman, Ňumik Kosťukovskij, Roza
Doroševič, Busia..."
"Počkajte, počkajte, ste z Litvy?!"
"Nie, z Kremenčugu!"
"Ale Kremenčug... je predsa na Ukrajine, a my sa dnes, ako ste počuli..."
"V poriadku! Ale moja mama bola z Litvy!"
"Ach, dobre!" v moderátorkinom hlase zaznela istá uľava. Konečne sa
v tomto nemilosrdnom stáde rozhlasových poslucháčov našla správna ovca.
"Povedzte nám teda niečo o mame. Pochádzala z Litvy, určite vám veľa
rozprávala..."
"Áno, mama veľa rozprávala!"
"O čom vám rozprávala mama o Litve?"
"Mama nám vravela, vždy nám vravela, že my litovskí židia sme tisíckrát
lepší ako tí podvodníci, ukrajinskí židia!"
A tak ďalej, a
tak ďalej, a tak podobne, donekonečna...
Takže o ruskom rozhlase som už písala. Týchto zábavných pripomienok,
príšerných výšplechov a slovných perličiek... sú milióny. Ľahký chlieb
humoristu. Dlho z neho nevyžije a zavše je aj nudný... Teraz niečo o
pouličných scénkach...
Toto je skutočne nevyčerpateľná studnica pre filmára, režiséra, herca.
Geniálny Fellini mohol naozaj rozkvitnúť len v hustej stredomorskej
váre, v lepkavej levantskej protoplazme.
Nemôžem sa zbaviť pocitu, že prežívajúc deň za dňom tento tunajší život,
zúčastňujem sa na nejakých scénických obrazoch alebo pozorujem nejaké
scénické obrazy, ktoré hravo vymýšľa Hlavný Režisér. Tento maličký fliačik
zeme je jeho obľúbenou scénou, priam hlavným, hoci neveľkým hracím priestorom.
Občas sa ma zmocní rúhavé presvedčenie, že sa až zabáva, keď inscenuje
komédie, melodrámy, trilery alebo tragédie. A veruže má zmysel pre humor.
Preložila Eva
Piovarcsyová.
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Emil M. Cioran
Niekoľko viet
s. 3
Mila Haugová
Biele rukopisy
s. 5
Ján Litvák
Vlasy
s. 23
Vida Mokrin-Pauer
Kniha (ako) ikebana
s. 35
Dina Rubina
Do čoho sa pustiť?
s. 55
Obuj sa a choď!
Žiarislav Švický: Šnúra
v krajine keltov
s. 65
Ivan Kadlečík
Matka všetkých slov
s.
73
Rozhovor na konci storočia
Szcepański - Lem
s. 95
Darek Foks
Dve poviedky
s. 111
Jana Bodnárová
Užhorodské kaviarne Petra Miďanku
s. 129
Peter Michalovič
Evolúcia
s. 143
|
