| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2006, číslo 1-2
Miro
Žiarislav Švický
Šnúra v krajine keltov
Miro Žiarislav Švický je bez preháňania človek ustanovený v duchovnom
svete Slovanov. Ide o tvorcu, ktorého vždy tak trochu predbieha chýr
o jeho čarodejných schopnostiach. Napriek tomu patrí v aktuálnej slovenskej
literatúre medzi tých menej skloňovaných. Istým spôsobom sa zámerne
zdržiava v ústraní.
Sú to už roky, čo opustil aj mestský život, aj redaktorskú robotu. Napokon
dal prednosť životu v krajine predkov. Jeho najnovší rukopis sa v mnohom
odlišuje od predošlých knižiek (Návrat Slovanov a čaro prírody),
v ktorých rozvinul líniu indoeurópskej pohanskej viery v čistú silu
driemajúcu v človeku.
Ak sme boli pri Švickom dosiaľ zvyknutí na zreteľné, priamočiare, hádam
až chlácholivé leitmotívy a výrazné folkloristicko-obrodenecké kódy,
budeme pri čítaní jeho najnovšej novely Z vrchárskeho raja viac
konfrontovaní s prozaickou každodennosťou človeka na duchovnej ceste
uprostred drsného krajinného života. Ako čitatelia si môžeme iba želať,
aby sme prijali jeho ponuku na vymanenie sa z príliš dnešného sveta,
otráveného naivnou mladosťou kokakolového koketovania so zamindrákovanými
zmikroprocesorovanými mikimauzmi.
Slovania sú ľudia, s ktorými svet počíta do budúcnosti. Žiarislav Švický
žije a rozpráva príbeh jedného z nás.
Ján Litvák
Kde je pas? Už našiel človek pas? Čože, ešte nehľadal? Sám sa nájde.
Po sťahovaní do lesa - hľadaj v lese tú tenulinkú knižočku zelenej farby,
navyše v nej pod snímkou tváre nie je duchovné meno. Nenašiel, lebo
ešte nehľadal. Čože?? Nájde sa sám, ak človek má letieť. Letenky sú
už kúpené. Britské víza boli bez ťažkostí. Úradník klikol na počítač
a s mafiánskou presnosťou vyskočil údaj o neudelení amerického víza.
Prečo vám nedali vízum? - pýta sa Brit a skúma potvrdenia o pripravených
hudobných vystúpeniach. "Človek je slobodný, živí sám seba, nikoho nezamestnáva.
Človek to považuje za urážku, lebo by tam neostal, ani keby mu dávali
milión dolárov a k tomu vilu v Jeloustone." Úradník chce preložiť. Prekladateľka
sa zasekla. Preložím radšej len to prvé, rozpačito sa usmieva. Britský
úradník prikývne a pečiatka dopadne na prázdnu stránku pasu. "Ešte jedna
vec, sme traja. Má to význam, len keď dostaneme vízum všetci. Sme jedna
hudobná skupina." Úradník prikývne.
Bohdan, tú ocieľku
si nenechávaj v príručnej kapse, na colnici by si mohli myslieť, že
je to nejaký boxer. Teraz, po jedenástom septembri. Bohdan prikývne.
Preložil si si ocieľku do vaku? - Jasné, bude vo vaku, jasné. Detektor
zapíska. Bohdan vyberá z príručnej kapsy ocieľku. Oči stĺpkom. Colník
si ju začudovane obzerá a potom si ju nasadí ako boxer. A toto je vám
na palube načo? Kresadlo hudobnej skupine, čo Briti nemajú zápalky?
Kresadlo putuje do colných priestorov a Bytosti ho už viac neuvidia.
Počas celej šnúry ani raz nezapália očistné bylinky. Colník si poťažkáva
v ruke Dobyradovu píšťalu-koncovku a drží ju pritom ako policajt obušok.
Dobyrad pískaním dokazuje jej nežnosť. Píšťala na rozdiel od kresadla
prešla. Lietadlo sa odlepí. V lietadle sa Bytosti smejú, aké by to bolo,
keby sme mali aj ozembuch. Chytajú sa za bruchá, tečú im slzy a hlavy
sa približujú k desiatovým stolíkom. Zbohom, Matička slovenská Zem.
V Prahe Bohdan pre zmenu vyťahuje z vrecák veľké klince a pliešky na
ozembuch. Ďalšie výbuchy smiechu. O chvíľu sme v Londýne. Cesta z lesa
do Bratislavy chabými spojmi trvala dvakrát dlhšie ako cesta z Bratislavy
do Londýna. Živel vzduchu ako vyšitý - Bytosti sa presmejú celú cestu.
Z okna lietadla je na Anglicko dobrý výhľad. Krajina nehostinná pre
duchovného slovena. Len rovina ako doska a samé pole pri poli a takto
samé polia až donevidenia. A mestá. Ó, len tu neostať, drahé slovenské
lesy. Na londýnskom letisku na bežiacom batožinovom páse s miernym napätím
čakajú, či veľký bubon dob s vyrezávanými svargami a fujary v poriadku
prežili vzdušnú cestu. Bytosti kráčajú s dutým pňom a vyrezávanými fujarami,
vyšívanými košeľami a na plecia spustenými vlasmi - aj na najkozmopolitnejšom
letisku vzbudzujú údiv. Na to si treba zvyknúť, lebo toto je ich putovný
odev. Tiež dobré na živu - v rozjímaní ťa nič nevytáča. Pri dohodnutom
východe čaká Stív. Žiarislavovi sa z lesa veľmi nechcelo na šnúru do
keltskej krajiny. Ale Stív ako Brit hovoril po slovensky. A to bolo
odzbrojujúce. Však aj zato dostal slovenské meno - Víťazoslav. To on
všetko spískal. V prvý deň má ako vedúci vplyvnej kultúrnej spoločnosti
rokovanie s ministrom kultúry. Jeho práca je načasovaná s presnosťou
na minútu. A tým pádom aj pôsobenie Bytostí.
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Emil M. Cioran
Niekoľko viet
s. 3
Mila Haugová
Biele rukopisy
s. 5
Ján Litvák
Vlasy
s. 23
Vida Mokrin-Pauer
Kniha (ako) ikebana
s. 35
Dina Rubina
Do čoho sa pustiť?
s. 55
Obuj sa a choď!
Žiarislav Švický: Šnúra
v krajine keltov
s. 65
Ivan Kadlečík
Matka všetkých slov
s.
73
Rozhovor na konci storočia
Szcepański - Lem
s. 95
Darek Foks
Dve poviedky
s. 111
Jana Bodnárová
Užhorodské kaviarne Petra Miďanku
s. 129
Peter Michalovič
Evolúcia
s. 143
|
