|
Fragment
ročník 2003, číslo 3-4
Daniel Hevier
Sonety
klobúk
slamený
klobúk na vincentovej hlave
vzňal sa v slnečnom poludní
to zlato leta je bezpochyby pravé:
hlava čo trpí preludmi
havrany
v diaľke čo podčiarkujú pátos
sú len náčrtom narýchlo
ešte si braček raz spomenieme na to
čo dávno vzadu zatíchlo
ryšavé
slnko prišlo o svoj smiech
matnie už červeň paprikových striech
nikto ťa na svet nevolá
hlava
už zhasla ako žiarovka
tam kde bol klobúk svieti bez slovka
veselá hŕbka popola
veselo
až smutno
už divé
lutny vtrhli do ulíc
a bledé panny si ich osedlali
zostáva málo no viac ako nič
deň visí ako podrezaný králik
omieľa
mesto trápnu lyriku
v diaľke sa plavia vykradnuté lode
šíri sa ticho blízke výkriku
a všetko pevné je už na odchode
orfeus
reve z priečok hitparád
láska je steh čo treba vypárať
milovať smie sa potajme
cítime
bolesť len po nervy dýk
v uličkách lásky roje eurydík
čakajú kto si ich dnes prenajme
cynický
sonet
bol to
len taký zakríknutý cynik
bál sa že s láskou bude všetkým na smiech
zberateľ pádov obyvateľ kliník
svoj život písal cez indigo vášne
zo všetkých
najviac nenávidel seba
ráno bol stoik a k večeru skeptik
často si vravel: život? tak ti treba
liečil sa žlčou miesto antiseptík
na krku
sebe absolútny vdovec
strpel sa občas a neznášal vôbec
vravel si raz si odídem
ten kto
je živý iba z irónie
košeľu z tŕnia na seba si šije
a to je všetko pekný dobrý deň
hnev
hnev
čo nás znútra poobžieral
hnev či skôr tupá nasratosť
hnev rána s dĺžkou do večera
zaťatý do nás zaťato
hnev dlhý
ako vlčie vytie
trvá mu kým sa nasýti
ráno ťa víta zanovite
večer bdie ako zabitý
hnev vytrvalý
ako brechot
vieš o ňom vopred vždy dá echo
že je tu kdesi nablízku
hnev je
to ktorý spája ľudí
vždy nájde nás a nezablúdi
a s láskou dá nám po pysku
cudzinec
v cudzine
ako kdesi doma
a doma ako keby cudzí
kde sú tie dvere doparoma
s kľúčom čo prehrýza sa k hrdzi
v cudzine
kde ťa niekto pozná
a doma kde si anonymom
veď každá skutočnosť je možná
a svet bol odjakživa mimo
neznámy
jazyk voči tebe mlčí
der die das všetko dávno si sa učil
chápeš to presne približne
doma
si zato dokonale nemý
si iba nemcom v tárajúcej zemi
od blížnych máš len ublížne
rusi
kde sú
tí rusi dostojevskij puškin
kde je ich smiešna clivota
kto z našich deciek naučí sa rusky
kto sa z tých bukiev vymotá
kde sú
tí rusi chlebnikov a tolstoj
kde sú tie tlsté romány
kto z nás si ešte vážiť vie ten postoj
čo platil iba dovlani
namiesto
koľu majú koka kolu
všetkým je smiešno z toho svetabôľu
ktorým sa kŕmil onegin
a z čajkovského
sú len sladké čaje
čechov už skončil a na scéne tma je
a charms sa vrhá do nevy
ženské
fígle
kto pozná
ženské ľsti úskoky dravých starien
má šancu že sa z toho vymotá
ostatných chytia siete života
je s ním amen
ženy si
zaklamú úprimne živočíšne
na prednej hliadke svojho kŕdlika
lož medzi prstami im uniká
až kým zmizne
toľko
je pravých no nepravých vlákien
keď povie pravdu až sa celá zľakne
že zaspievala trochu falošne
fígľov
a klamstiev celá pestrá škála
nezbadá ani že by oklamala
udržať oheň je vždy náročné
alkohol
korheli
chlapi majú pitný režim
celí sú naložení v liehu
ja vlastnou hlavou tiež na stole ležím
a vychutnávam drsnú nehu
dobre
sa opiť dôkladne do nemoty
s jazykom predsa rozviazaným
život je všetko to čo je niekde pred tým
tak teda poďme za tým za ním
alkohol
šliape nám na jazyk
ťažko je prebiť sa bez jazvy
únava ústa nám zašíva
klesáme
idúcky do kopca
zabime vĺčatá toho psa
ktorý nás uženie zaživa
obsah
ľutujem
pani už som vyšiel z formy
tak musím lipnúť iba na obsahu
myslím si bože nové méty stvor mi
rozkoš je vidieť pravdu takú nahú
obsah
je (čo to? štvorec nad preponou
ako sme sa to učievali v školách)
obsah je oné (alebo je ono?)
a pravda býva tak obsažne nahá
kto stratí
povrch prepadá sa v hĺbkach
jadro je horké hoci sladká šupka
to platí nielen ovocne
stratil
som formu som už teraz hlbší?
obsažné frázy na trhu dnes kúp si
pravda je krajšia? o moc nie
|
